Často sa stretávam s tým, že ľudia si zle vysvetlia, buď to, čo počujú, čítajú, aj to, čo poviem Ja. Veľmi by som si želala a nám všetkým dopriala, aby sme cítili ĽUDSKOSŤ, aby sme sa nesnažili byť morálni, súdiaci. No slušné, taktné správanie by vyplývalo z nášho pohľadu na svet a nášho vnútra.
Sebaláska, nie je sebectvo, nebyť v mysli, neznamená nerozmýšľať. Robiť to, čo chceme – sloboda, neznamená konanie bez ohľadu na druhých.
Neľutovať druhých, pretože ich tým určitým spôsobom ponižujeme, neznamená, že sa k nim nebudeme správať ohľaduplne.
Stretávam sa s tým dosť často, že všetko čisté, duchovné, ľudské.. ego a myseľ prevrátia a použijú nesprávne.
SKÚSME BYŤ TENTO TÝŽDEŇ ĽUDSKÍ-INÍ.
Rozmýšľať a uvedomovať si to, o čom hovoríme, čo v ľuďoch tým vyvoláme, pretože PRAVDA (nezabúdajme) sa šíri s láskou.
Neznamená to bezohľadnosť a upevňovanie, zdvíhanie si vlastného ega. Tak veľmi chceme vyzerať morálni, čestní a všetky cnosti dokopy. A keď sa nám to nedarí, tak sa odvolávame na: REBELSTVO, „MAMPIČIZMUS“, AKOŽE SME NAD VECOU, a pritom ledva plávame v mori a možno oceáne našich „sračiek“.
Zbabelstvo, neriešenie, mlčanie, krutosť sa v poslednej dobe stávajú cnosťou, a pritom nikto z nás, takýto v skutočnosti nie sme.
Sme lepší, citlivejší, krajší a milší. Len keby sme sa tak nebáli sami seba a čo, kto povie, ak ukážeme, že nevieme byť „hrdina, dub, stroj“, že sme ľudia, ktorí majú srdce.
Ženy prevzali mužské úlohy a chlapi naopak ženské. TOTO V PORIADKU NIE JE!
Každý túžime po láske, lenže vytvárame vzťahy bez lásky. Ževraj, je to tak jednoduchšie, pretože človeka, ktorého nemilujem je jednoduché ovládať, hrať s ním divadlo, manipulovať s ním a pri človeku, ktorého v skutočnosti milujem, by som musel ČO?
Prečo máme hrať dokonalých pred tými, ktorých nemilujeme, keď pred tými, ktorých milujeme a milujú nás, môžeme byť skutočne, popravde takí, akí sme, jedineční, úžasní.
ČO JE TAKÉ ŤAŽKÉ, BYŤ SÁM SEBOU?
Veď druhí nás milujú aj s našimi TIEŇMI, pretože SKUTOČNÁ LÁSKA nás robí KRÁSNYMI, zvonku aj zvnútra. Nezabúdajme, že byť lepší jeden pre druhého, je CNOSŤ, ktorá sa v nás vyvíja a rastie a popri nej, úmerne aj naše osobné, partnerské a iné šťastie.
Snahou o dobro nič nedokážeme. Prosím skúsme to SKUTKOM-KONANÍM. Postavme sa a reagujme inak, napríklad: nenadávajme za volantom, nešírme negativitu, skúsme sa usmiať, obdarujme priateľa, dajme náš záujem, náš čas, náš názor, náš pohľad.
MÔŽEME DAŤ LEN TO, ČO MÁME.
Pri niektorých ľuďoch, situáciách ide ľahlo dať naše krásne vnútro a pri iných, nám to tak nefunguje. Nefunguje to preto, že nám v tom bránia naše presvedčenia a názory.
NO NIE SÚ HLÚPE?!
Ak nám bránia byť ľudskí, milí, ohľaduplní, veselí a v konečnom dôsledku – šťastní 🙂.
PS: A ZAS TO ŠŤASTIE. NEZABÚDAJME, VŠETKO SA DÁ ZMENIŤ.
PROBLÉM, JE LEN VEC NASTOLENÁ K RIEŠENIU.
Sorry, the comment form is closed at this time.