05 januára, 2017
Veľmi veľa krát som už písala o tom, ako nás dokáže naša HLÁVKA pomýliť a rozhodla som sa napísať opäť, je to nevyčerpateľná téma. 🙂 Prečo majú naše myšlienky nad nami takú moc? Pretože sú podporené EMÓCIAMI a my nedokážeme jednať inak, len na základe našich pocitov. Myšlienky predchádzajú emócie, pretože myšlienka o situácii a reakcia na ňu sa zdajú prebiehať súčasne. Tie však môžu a často sú klamné. Keď prijmete situáciu ako strašnú, okamžite táto myšlienka vyvolá prirodzenú reakciu – POCIT STRACHU. Emócia strachu sa spustí bez príčiny, ani nemusí tá situácia byť vážna, ale my na základe myšlienky, ktorú sme buď vstrebali, alebo zažili v minulosti, ktorá s realitou súčasnosti nemá nič spoločné, nás brzdí a ohrozuje náš pokojný a úspešný život. Tie myšlienky sú napríklad: „je to zlé“ , „to dopadne zle“, „minule to skončilo zle“, „je to podobná situácia ako minule“ atď. Myšlienka sa totižto vtlačí do starostí o možný vývoj situácie našej budúcnosti, a preto pocity strachu, ktoré nasledujú zosilnievajú. A tak my v prítomnom okamžiku, keď máme budovať, formulovať svoju budúcnosť, využívať svoj potenciál a vidieť situácie jasne, zo strachu buď situáciu neriešime, utekáme pred ňou, odkladáme, hráme sa na obeť, zľahčujeme ju, tvárime […] Read more!
25 novembra, 2016
Láska, prečo tu nikdy nie si? Keď som smutná/ý, keď potrebujeme objať, keď… ticho. Hĺbka smútku, bytostná bolesť, strata argumentov…. Sedíme zoči voči láske, je to úplne jedno, či je s nami alebo tisíce kilometrov od nás. Vždy, často NIE JE alebo my ju necítime? Čo sa to deje v našich „láskach“ -vzťahoch? NEPOCHOPENIE. Prečo vzniká? Prečo sa stretávame s nepochopením? PRETOŽE SA NÁM STRÁCA SPOLOČNÝ CIEĽ. Je ťažké držať sa cieľa pre jednotlivca a pre dvoch ešte viac. Jeden potrebuje uistiť, no ten druhý reaguje nepochopením…. Zabudol na spoločný cieľ? A potom plač, výčitky a mašinéria bitiev ega, smútok vojny emócii a myšlienok, rozdelia lásku, pretože je ťažké bojovať, keď neviete za čo. Je ťažké kráčať, keď nevieme kam. Je ťažké trpieť, keď nevidíme koniec. Je ťažké žiť, keď nemáme kam stúpať. V NAŠICH vzťahoch by sme mali SPOLOČNE niekam kráčať – niečo vedome vytvárať a pre niečo spoločne dýchať. Nie len jeden pre druhého, no pre lásku samotnú, aby nikdy nestratila silu letieť k svojmu cieľu, práve pre ňu, pre spoločný let ?. Drak lásky na svojich krídlach, lásku dvoch ľudí unáša k cieľu. Láska bez cieľa je láska bez krídel. Dýchajme pre spoločnú vec prosím. S úctou, […] Read more!
16 novembra, 2016
Čo tolerovať a čo nie? Kde je tá správna hranica? Kedy nás tolerantnosť privedie k utrpeniu a kedy je naša tolerantnosť výchovná a nápomocná k zmene nás a druhých? Viem, že sme naučení byť tolerantní, no akosi keď ju použijeme, zistíme, že sme sa dostali na hranicu, kde smutne a sklamane – nechápajúc prečo, konštatujeme „ZA DOBROTU, NA ŽOBROTU“. No byť dobrý a tolerantný , nie je žiadna výhra v dnešnom svete. Taktiež to neznamená, že nemáme byť dobrí, tolerantní. Skôr tu ide o to, že musíme (máme/mali by sme) voči sebe v prvom rade, a potom aj voči druhým byť čestní a spravodliví. A tu nastáva skutočný problém. ČESTNÝ A SPRAVODLIVÝ. Viete, častokrát za našou tolerantnosťou sa skrýva zbabelosť, rezignácia, hra obete, postranný úmysel, strach, strach zo samoty (vyjebatív, špekulatív.. prepáčte 🙂 ) a hlavne to, že ani za nič si nechceme pripustiť, že by sme sa mohli mať lepšie – ak nájdeme odvahu zachovať sa inak. Nemôžeme uveriť tomu, že aj pre nás je niekde pripravené naše šťastie (viete aj niekde v lese rastú huby, no kým sa tam nevypravíme –nehľadáme, nie je žiadna možnosť nájsť ich). Na tolerantnosť a ako s ňou narábať v našich životoch je jednoduchý recept. Prestaňme OKAMŽITE s tolerantnosťou ak: konanie druhých nám fyzicky ubližuje keď začíname byť apatický keď sa výsledky […] Read more!
11 novembra, 2016
NECHAŤ TAK neznamená, že ma to nezaujíma – znamená to, že to nemôžem urobiť za druhého NECHAŤ TAK neznamená, že sa stránim – je to uvedomenie, že nemôžem kontrolovať iných NECHAŤ TAK nie je niekomu niečo umožňovať – ale dovoliť mu, nech sa poučí z prirodzených dôsledkov svojich činov NECHAŤ TAK znamená pripustiť si bezmocnosť – to, že výsledok nie je v mojich rukách NECHAŤ TAK znamená nechcieť iných meniť ani viniť – ale sám chcieť byť čo najlepší NECHAŤ TAK neznamená starať sa o niekoho – ale zaujímať sa oňho NECHAŤ TAK znamená iných neopravovať – ale podporovať ich NECHAŤ TAK znamená nesúdiť – ale umožniť druhému byť ľudskou bytosťou NECHAŤ TAK neznamená zo stredu riadiť všetky výsledky – ale nechať iných ovplyvňovať svoje osudy NECHAŤ TAK neznamená chrániť iných pred skutočnosťou – ale dovoliť im, aby sa jej postavili zoči voči NECHAŤ TAK neznamená zaprieť – ale priať NECHAŤ TAK neznamená vadiť sa, hádať, či do niekoho rýpať – ale pátrať po vlastných nedostatkoch a napraviť ich NECHAŤ TAK neznamená prispôsobiť všetko vlastným túžbam – lež prijať každý deň taký, aký je a zobrať si z neho pre seba to najlepšie NECHAŤ TAK neznamená iných kritizovať a riadiť […] Read more!
11 novembra, 2016
Život, beznádej, strach, kolotoč sčerených krútiacich sa vĺn. Topiaci v myšlienkach, bojujúci so svojim telom, mysľou, citom. Viera, nádej, nedá znať vyčerpanosť nášho úsilia. Každá kvapka v podobe myšlienky nás topí, sťahuje na dno našich presvedčení, omylov. Smrť našich citov neprichádza rýchlo, urputný boj v pene omylov, tragédia našich duší. NO PREDSA KLESNEME a zistíme, že bez boja nás mohlo unášať more ISTOTY, POKOJA A LÁSKY – hojdať sa na vlnách VEDOMIA, POZNANIA a nie pomaly umierať, zvádzať boj vo vlnách našich myšlienok a v našej osobnej tragédii. Každá kvapka v sebe obsahuje väčšiu silu, ktorá nás drží 🙂 a nás topila, Bože, koľko zbytočného úsilia! CHYBA, OMYL, STRACH, VINA – a skúsime to znova. „Hlúpo vyhrať nad morom“ a opäť nádych… skúška… neutopiť sa! Čím viac toho získavame, tým sme ťažší a vlny väčšie a dno bližšie. Skaly citu strachov. Prečo sa nedokážeme zachrániť navzájom? Skala – skalu? Skala – pierko? Len ľahkosť vedomia, pierko k pierku, nám dá ľahkosť, istotu a možnú záchranu. Keď pochopíme zákon váhy a rovnováhy ľahko pomôžeme sebe, ľahko pomôžeme iným a aj druhým umožníme zachrániť nás. Strach druhého, aj keď nám chce pomôcť nás PONORÍ, alebo my jeho. Tragédia ľudských duší a ich váhy […] Read more!
21 októbra, 2016
LÁSKU škaredí, ničí a ľuďom ubližuje, len jedna ľudská vlastnosť. Nie je nám daná (prirodzená), je do nás vštepovaná postupne, po malých dávkach od narodenia. Maličké kvapky jedu, ktoré otrávia nás, náš život a aj ľudí okolo nás, ktorých milujeme. A takto otrávení sme všetci. JE TO MENEJCENNOSŤ! Z menejcennosti, alebo na jej základe a ak chcete kľudne sa dá povedať, že od nej sa vyvíjajúca – je ŽIARLIVOSŤ. A to je tá najškaredšia „vlastnosť“ . A ako z malej kvapky vzniká rieka, tak zo žiarlivosti sa ďalej rozvíja HRDOSŤ, PÝCHA, ZÁVISŤ, STRACH, VINA, KLAMSTVO, OBVIŇOVANIE. Jedným slovom NELÁSKA (a v mnohých prípadoch až neľudskosť). A všetko toto, len preto, že nevidíme, nemáme gule vidieť, hľadať našu HODNOTU a hlavne naprávať chyby, ktoré spôsobujeme častokrát vedome aj nevedome. Nemáme silu sa k našim chybám postaviť. Prijať ich, zobrať za ne plnú zodpovednosť, za to , čo v živote našich milovaných spôsobujeme a ako nevedome si spackávame vlastný život. Viete, všetci by sme si mali osvojiť, povedané trošku vulgárnym a drzým spôsobom, za čo sa ospravedlňujem, umenie: DOJEBEME – OPRAVÍME . Majme silu, hľadajme spôsoby, ako sami sebe povedať STOP, ODO DNES SA ZAČÍNAM MENIŤ A NAPRÁVAŤ. Nie látať záplaty, bez […] Read more!
17 októbra, 2016
Keď máme pocit a tisíce myšlienok, že nemôžeme kráčať viac ďalej, keď osud sa s nami hrá a ľudia, ktorých milujeme nám hádžu polená pod nohy a kradnú nám život, kradnú možnosti, tým, že nám ich nedoprajú, aspoň k minimálnemu šťastiu v živote. Vtedy sa musíme zastaviť a skúsiť pochopiť, čo sa v našom živote deje. Tých ľudí okolo nás, ktorí toto všetko v našom živote spôsobujú, sa snažme doviesť „dať im možnosť“ láskavou, trpezlivou, priamou prísnosťou a konaním k uvedomeniu si situácie, k zmene správania a prebrania zodpovednosti za svoj život. Ak chcú byť súčasťou nášho života, musia vyrovnať váhy skutkov. Bojovať za akýkoľvek vzťah, nemôže len jedna strana. Tak ako nemôže kráčať jedna noha a musia kráčať koordinovane dve. Pomáhať a byť prísny a striktný neznamená útočiť, no konať nie na náš ÚKOR. Nie na NAŠU UJMU. K zmene ich môžeme nasmerovať, no zmeniť sa musia sami a dokázať dať o nej dôkaz. A my naozaj v plnom rozsahu musíme pochopiť, že osoby, ak také v živote máme, ktoré nám spôsobujú toto všetko, sú len ľudia, ktorí svojou zlou stránkou, zlým správaním, poukazujú na našu dobrú stránku, na naše schopnosti a na to, aby sme preukázali našu lásku […] Read more!
17 októbra, 2016
Nečakajme, nepochybujme, nemyslime, či to bude dobré, či to skutočne tak cítime, pretože keď sa nerozhodneme konať, tak tie všetky pochybnosti sú nám aj tak na hovno. Len jedno nezabudnime! Je úplne jedno, čo zlé sme urobili v minulosti. Ak sme v minulosti ukradli jedno jablko a stále pred tým utekáme, škaredí to našu prítomnosť a aj našu budúcnosť. V konečnom dôsledku to v našom vnútri vyzerá tak, akoby sme spreneverili celý jablkový sad. Pretože naša minulosť rastie, sme schopní ju zväčšovať a svojou veľkosťou paralyzuje naše kroky v prítomnosti, smerom do budúcnosti. Takže rozhodnime sa, konajme a urobme všetko preto, aby sme kráčali. Aaa teraz niečo od Osha (veľmi sa mi to páči 😉 a aj sa mi trošku písať nechcelo 😀 ). „Jeden muž zomrel a keď dorazil k Nebeskej bráne, zaviedol ho svätý Peter do čakárne. Muž sa posadil a bol samozrejme ohromne zvedavý, či ho pošlú do neba, alebo do pekla. Náhle sa otvorili dvere a do vnútra vkráčal jeden slávny svätec. Muž sa zaradoval: „Tak to som určite v nebi!“ Potom sa dvere znova otvorili a dovnútra vošla slávna prostitútka. Muž bol celý zmätený. „V tom prípade musím byť v pekle!“ pomyslel si. Zatiaľ čo […] Read more!
12 októbra, 2016
Chlapi, dnes píšem vám, nie ako žena, ale ako terapeut. Nechytajte paniku😀 , budem písať aj o ženách. Viem, že nikto z nás nie sme dokonalí a je mi úplne jasné, že sa to splniť nedá a som si istá, že ženy to od vás CHLAPOV (manželov, priateľov, milencov a pod.) ani nechcú. Aj keď ten tlak, ktorý na vás ženy vyvíjajú je dosť značný =). No viete s čím je problém? S tým, že nedokážete dať istotu, súcit, oporu, hráte hry, a pritom v skutočnosti, ja viem, že nie ste zlí. No neviem, kto vám to vštepil do hlavy, že keď odľahčujete situáciu, žena si myslí, že ste nad vecou. NIE! Opak je pravdou, pripadá si ešte viac zmätená a vyvoláva to u nej strach, neistotu a potom kričí, kritizuje a obviňuje vás z nezodpovednosti a podobne, veď vy viete. Povie, že na všetko je sama. Chlapi naši a čo s tou vašou panikou, ktorú ste prevzali od žien? Nemali by sme my ženy panikáriť skôr? Keďže v poradni pracujem rovnakým podielom ako so ženami , tak aj s mužmi, nadobúdam vedomosť, že akosi strácate LOGIKU. Veď nikto nechce, aby ste boli „hrdina, dub, stroj“, čím viac sa o […] Read more!
11 októbra, 2016
Často sa stretávam s tým, že ľudia si zle vysvetlia, buď to, čo počujú, čítajú, aj to, čo poviem Ja. Veľmi by som si želala a nám všetkým dopriala, aby sme cítili ĽUDSKOSŤ, aby sme sa nesnažili byť morálni, súdiaci. No slušné, taktné správanie by vyplývalo z nášho pohľadu na svet a nášho vnútra. Sebaláska, nie je sebectvo, nebyť v mysli, neznamená nerozmýšľať. Robiť to, čo chceme – sloboda, neznamená konanie bez ohľadu na druhých. Neľutovať druhých, pretože ich tým určitým spôsobom ponižujeme, neznamená, že sa k nim nebudeme správať ohľaduplne. Stretávam sa s tým dosť často, že všetko čisté, duchovné, ľudské.. ego a myseľ prevrátia a použijú nesprávne. SKÚSME BYŤ TENTO TÝŽDEŇ ĽUDSKÍ-INÍ. Rozmýšľať a uvedomovať si to, o čom hovoríme, čo v ľuďoch tým vyvoláme, pretože PRAVDA (nezabúdajme) sa šíri s láskou. Neznamená to bezohľadnosť a upevňovanie, zdvíhanie si vlastného ega. Tak veľmi chceme vyzerať morálni, čestní a všetky cnosti dokopy. A keď sa nám to nedarí, tak sa odvolávame na: REBELSTVO, „MAMPIČIZMUS“, AKOŽE SME NAD VECOU, a pritom ledva plávame v mori a možno oceáne našich „sračiek“. Zbabelstvo, neriešenie, mlčanie, krutosť sa v poslednej dobe stávajú cnosťou, a pritom nikto z nás, takýto v skutočnosti nie sme. […] Read more!
11 októbra, 2016
Ahojte, viete čo nám pomôže? 🙂 Keď tento výrok prijmeme, zamyslíme sa nad ním a pochopíme ho. „NAŠU MINULOSŤ POVAŽUJEME ZA KRAJŠIU, AKO BOLA, NAŠU PRÍTOMNOSŤ ZA HORŠIU, AKO JE A NAŠU BUDÚCNOSŤ SI PREDSTAVUJEME RUŽOVEJŠIU AKO BUDE.“ (autora som zabudla :D) A čo sme mali pochopiť? Tešme sa TERAZ – DNES, z toho čo máme, oceňme prítomnú chvíľu, dnešný deň a nebojme sa budúcnosti. Pretože napríklad, ak je k nám niekto milý teraz, nepocítime to, lebooo máme strach, bojíme sa zajtrajška a sme naň celým svojím bytím sústredení. A keď si naopak idealizujeme budúcnosť (vieme, tá ružovejšia), to čo práve prežívame, považujeme za bezcenné a uberáme všetkému hodnotu. Nevážime si to, čo máme, dostávame a potom 🙂 sme nešťastní. Tak nám všetkým prajem vlastnou múdrosťou obohatený ten najkrajší deň. Read more!
11 októbra, 2016
Klamstvo a manipulácia, o tých dvoch darebákoch v našich životoch sa dá písať veľmi veľa. Klamú nás ľudia, klameme aj my seba, druhých a s manipuláciou je to rovnaké. Ľudia nám častokrát klamú, nie preto, že nás nemilujú, nevážia si nás, no prenasleduje ich strach zo zlyhania, z odmietnutia, strach že nás stratia, sklamú, rania, z pocitu hanby a podobne. Tých faktorov je neúrekom. A my klameme samých seba, pretože sa bojíme vidieť pravdu, nemáme odvahu, a tak veľmi chceme, aby bolo dobre. Častokrát z klamstva vyplýva manipulácia. Sme ako artisti balancujúci na lane. Nie sme zlí a ani zákerní, toto všetko v nás vyvoláva len naučená emócia strachu, ktorou trpíme všetci. No aj keď sa nám to tak nepozdáva, pri dlhšom skúmaní samých seba, prídeme na to, že je to tak, že tam hlboko máme motor na kazenie nášho života – STRACH. Na základe tejto emócie máme myšlienky a o tých sme už písali, že to nie sú moc dobré „ kamky“ ?. Myseľ nás klame neustále. A tie jej fikcie a scenáre, čo vie vymyslieť ?. Veľmi veľa krát v poradni vysvetľujem, keď človeku jeho myseľ našepkáva (on je zlý, nehodný, život nemá zmysel.. ), prečo verí takej […] Read more!
11 októbra, 2016
Sloboda je konanie v prítomnosti, reagovanie na situácie a podnety, na základe našej slobodnej vôle a nie na základe viny a strachu. Takže sa dá povedať, že slobodu a to pravú, môže mať len človek, ktorý nezvažuje svoje konanie na základe minulosti a zo strachu z budúcnosti. Nemyslí, ale ROZMÝŠĽA, je si vedomý následkov svojho konania. Sloboda neznamená, že si môžem robiť čo chcem a správať sa k ľudom ako chcem. Ani druhá polarita nie je správna, čiže: nemôžem v žiadnom prípade robiť čo chcem a musím sa k ľudom správať na základe názorov, presvedčení, skúsenosti a podobne – čiže na základe VINY a STRACHU. Pravá sloboda je: „DÁM SI ŠANCU ŽIŤ PODĽA SVOJEJ DUŠE“. Ja viem, opäť „kamarátka“ myseľ vymyslí tisíc dôvodov, prečo sa to nedá a aké je to ťažké a bude hľadať spôsoby, ako nás učičíkať pohodlím, len aby sme nenabrali odvahu ísť proti strachu a náhodou byť šťastní. Sloboda znamená, že ani naša myseľ, ani naše oči a uši nás nepomýlia. Ak človek 100% vidí, ak 100% počuje – vie PRAVDU. PRAVDA je SLOBODA. Ale ak si napríklad v rozhovoroch s priateľmi blúdime vo svojej mysli a nevidíme a nepočujeme, čo nám chceli povedať (alebo zatajiť […] Read more!
11 októbra, 2016
Dieťa, deti potrebujú istotu. Istotu rodiča, to všetci dobre vieme. Naše deti však nepotrebujú iba istotu (finančnú,časovú,ochrannú, atď.), potrebujú čosi oveľa náročnejšie. Pre nás (rodiča) častokrát nemožné, náročné – našu úprimnosť, čestnosť a naše šťastie. Naše deti nás skôr ako verbálne, vnímajú rýchlejšie na základe našej energoinformatiky, vnútorného vyžarovania ( a to, čo je v nás schované). Dieťa reaguje, vyvíja sa, na základe nášho vnútorného šťastia, sebahodnoty, pokoja. To mu dáva istotu v spoločnosti, v okolí – toto je pravé bezpečie pre dieťa a pocit istoty. Dieťa reflektuje na naše vnútorné svetlo. Zamyslime sa, pretože aj my sa cítime bezpečne pri ľuďoch, ktorí vedia kráčať za svojím šťastním a snami. Sú nám príkladom, keď berú problémy, ako veci nastolené k riešeniu, nie ako pohromu, vedia sa odosobniť a urobiť maximum pre pocit šťastia. Jedinú vec, ktorú môžeme našim deťom dať a ktorá má trvalú hodnotu – je naučiť ich našim príkladom, kráčať za šťastím a že v tomto svete sa to dá. Read more!
