Keď som pochopila seba, zmenil sa aj svet okolo mňa.

Dostali sme DAR. Vedeli ste o tom?
Dostali sme DAR – ŽIŤ… zabudli sme?
Prečo na ten najväčší dar, aký nám kedy bol a bude daný, tak rýchlo a ľahko ZABÚDAME?
Dostali sme to najväčšie hneď na úplnom začiatku, zabudli sme na to veľmi rýchlo a tak celý život hľadáme niečo, čo by nás spravilo šťastnými. Žeby to boli peniaze? Žeby to bol úspech? Žeby to bola dokonalá rodina?
A možno sa celý čas mýlime. Celý ten čas, každý jeden z nás vo vnútri cíti NIEČO… Občas sa zastavíme a zaregistrujeme to, avšak už sa musíme za niekým, za niečím ponáhľať a tak to necháme tak. Viete čo celý čas nechávame v skutočnosti na potom? NÁŠ VNÚTORNÝ ŽIVOT! Áno, to je to nedefinovateľné čo cítime.
Keď sa ma niekto pred niekoľkými rokmi spýtal, ako si predstavujem šťastný život, moja odpoveď bola jednoduchá: peniaze, láska, zdravie, úspech. Avšak ani zďaleka som nebola šťastná. Je totižto rozdiel, myslieť si, že nás niečo urobí šťastnými a byť skutočne šťastný. A tak som „prežívala“ svoj šťastný život bez skutočného šťastia.
Kedy sa to zmenilo? Keď som pochopila seba, zmenil sa aj svet okolo mňa.
A ako som pochopila seba? Dostala som od života 2. šancu naučiť sa skutočne ŽIŤ. Nie nestala sa mi žiadna tragédia, ani choroba, ako v klasických „hollywoodskych“ príbehoch.
Natrafila som na GAIU. Dnes ju už volám takto familiárne, ale to robíme všetci, ktorým nám pomohla znovuobjaviť dar ŽITIA. Nie, nie je to žiadna „ezoterička“, veštica, ani kartárka… či iné bu bu bu „hovadinky“ (nič v zlom), ale tie veci sa v reálnom živote naozaj nedajú využiť. Pretože my ľudia žijeme TU! Kde treba platiť účty, odhŕňať ráno sneh na zamrznutom aute, variť, či pracovať a pritom nás naozaj nepodrží to, že raz vraj budem mať veľa peňazí a 4tý vzťah od teraz bude ten pravý. A čo mám dovtedy odložiť svoj život na „čakačku“? Pretože presne to robíme… ODKLADÁME, nie len problémy, ľudí, ale v 1. rade SEBA… POTOM…
Pritom nikto z nás nevie, že súčasťou daru Života je aj ČAS. My sa naňho vždy hneváme, ale prečo? Prečo máme pocit, že ide proti nám? Pretože ho považujeme za nepriateľa a nie za DAR. Ďalšou súčasťou „balíčka Život“ je aj LÁSKA. My už ju máme, vedeli ste o tom? Všetci ju hľadáme, pachtíme za ňou, túžime po nej, trápime sa pre ňu. Avšak ju hľadáme na nesprávnych miestach. My už ju máme, len sa ju potrebujeme naučiť cítiť.
Keď sa spýtam, či sa máte skutočne radi so svojim dobrým aj zlým. Určite máte teraz prekvapený výraz.. áno aj s tým zlým. Pretože len keď začneme akceptovať celok – seba, dokážeme milovať aj druhých – ich dobré aj zlé a začnú nám vzťahy skutočne fungovať a rovnako aj život v jeho dualite. A existuje aj tretí spoluDAR, ktorý nám bol so Životom daný. A to je naša vnútorná múdrosť – INTUÍCIA. Máme ju všetci, navigačný systém nášho vnútra, ktorý nás vedie za našim šťastím.
A prečo potom nie sme šťastní a dejú sa nám „zlé“ veci a väčšinou náš život vyzerá „nanič“ a nedarí sa nám? Pretože nepočujeme tento náš MAJÁK v podobe intuície. Zastrel ho STRACH, VÝČITKY, OČAKÁVANIA, AKO BY VECI MALI BYŤ A NIE SÚ…
A či existuje spôsob ako z toho von? EXISTUJE… mne sa ho podarilo sfunkčniť a naspäť objaviť vďaka GAI – jej „tréningu“, nazvala som to tréning, pretože to vyzerá, ako keď sa dieťa učí chodiť. Najprv potrebujeme, aby nám niekto ukázal, ako sa to robí. Potom nám jednou rukou chvíľu pomáha, aby sme nespadli, keď sa to učíme prakticky. A nakoniec? Už beháme sami… a jednoducho to VIEME a viac nezabudneme.
A dnes? Dnes už viem, čo ma robí šťastnou. Je to práca, kde ľudom viem dať možnosť, že „ŽIŤ SA DÁ AJ INAK“, je to skutočné cítenie lásky v sebe. Naučila som sa, že veľmi veľakrát si totiž mýlime to, že si myslíme, že niekoho, niečo milujeme, ale skutočný cit tam nie je. A potom sú to také tie, pre mňa dnes bežné a zároveň výnimočné veci. Ako keď si viete vychutnať vŕzgajúci sneh pod nohami, aj keď vás toho v práci v ten deň čaká viac než moc. Ako keď sa dokážete zastaviť a vo vzduchu cítite, že bude snežiť, ako keď viete vybrať dokonalo chutné mandarínky na Vianoce. Ako keď pochopíte vďaka svojmu vnútornému MAJÁKU, že chvalabohu všetko raz skončí, to dobré aj to zlé.
Náš život je totiž ako VLOČKA, poletujúca hore a dole, občas unášaná vetrom, no nádherná vo svojej jedinečnosti, plne si vychutnávajúca svoju cestu a chvíľu.