O Láske, o tom ako jej dať krídla a prečo sa niekedy nechápeme.

Láska, prečo tu nikdy nie si?
Keď som smutná/ý, keď potrebujeme objať, keď… ticho. Hĺbka smútku, bytostná bolesť, strata argumentov….
Sedíme zoči voči láske, je to úplne jedno, či je s nami alebo tisíce kilometrov od nás. Vždy, často NIE JE alebo my ju necítime?
Čo sa to deje v našich „láskach“ -vzťahoch?
NEPOCHOPENIE. Prečo vzniká? Prečo sa stretávame s nepochopením?
PRETOŽE SA NÁM STRÁCA SPOLOČNÝ CIEĽ.
Je ťažké držať sa cieľa pre jednotlivca a pre dvoch ešte viac. Jeden potrebuje uistiť, no ten druhý reaguje nepochopením…. Zabudol na spoločný cieľ?
A potom plač, výčitky a mašinéria bitiev ega, smútok vojny emócii a myšlienok, rozdelia lásku, pretože je ťažké bojovať, keď neviete za čo.
Je ťažké kráčať, keď nevieme kam.
Je ťažké trpieť, keď nevidíme koniec.
Je ťažké žiť, keď nemáme kam stúpať.
V NAŠICH vzťahoch by sme mali SPOLOČNE niekam kráčať – niečo vedome vytvárať a pre niečo spoločne dýchať.
Nie len jeden pre druhého, no pre lásku samotnú, aby nikdy nestratila silu letieť k svojmu cieľu, práve pre ňu, pre spoločný let ?.
Drak lásky na svojich krídlach, lásku dvoch ľudí unáša k cieľu.
Láska bez cieľa je láska bez krídel.
Dýchajme pre spoločnú vec prosím.
S úctou, láskou a neoblomnou vierou, že my všetci dokážeme DAŤ LÁSKE KRÍDLA – spoločný cieľ ?.
Gaia