Na vlnách vedomia, poznania

Život, beznádej, strach, kolotoč sčerených krútiacich sa vĺn.
Topiaci v myšlienkach, bojujúci so svojim telom, mysľou, citom.
Viera, nádej, nedá znať vyčerpanosť nášho úsilia.
Každá kvapka v podobe myšlienky nás topí, sťahuje na dno našich presvedčení, omylov. Smrť našich citov neprichádza rýchlo, urputný boj v pene omylov, tragédia našich duší.
NO PREDSA KLESNEME a zistíme, že bez boja nás mohlo unášať more ISTOTY, POKOJA A LÁSKY – hojdať sa na vlnách VEDOMIA, POZNANIA a nie pomaly umierať, zvádzať boj vo vlnách našich myšlienok a v našej osobnej tragédii.
Každá kvapka v sebe obsahuje väčšiu silu, ktorá nás drží 🙂 a nás topila, Bože, koľko zbytočného úsilia!
CHYBA, OMYL, STRACH, VINA – a skúsime to znova.
„Hlúpo vyhrať nad morom“ a opäť nádych… skúška… neutopiť sa! Čím viac toho získavame, tým sme ťažší a vlny väčšie a dno bližšie.
Skaly citu strachov. Prečo sa nedokážeme zachrániť navzájom? Skala – skalu? Skala – pierko? Len ľahkosť vedomia, pierko k pierku, nám dá ľahkosť, istotu a možnú záchranu.
Keď pochopíme zákon váhy a rovnováhy ľahko pomôžeme sebe, ľahko pomôžeme iným a aj druhým umožníme zachrániť nás.
Strach druhého, aj keď nám chce pomôcť nás PONORÍ, alebo my jeho.
Tragédia ľudských duší a ich váhy omylov. Zo skál sú balvany a z nich hory, pomníky zbytočnosti úsilia.
Avšak v každom kameni je ľahkosť vetra, jeho sila ukrytá, zamknutá pod zámkou STRACH. Na to, aby nás mohol niekto zachrániť sa my najprv musíme zbaviť záťaže. A aby sme my mohli zachraňovať, tiež sa musíme stať pierkom, ľahkosťou, vánkom. Až potom budeme pre druhých a pre seba milovaní.
Bolesť nie je záťažou, strach z nej má najväčšiu váhu. A viete, čo ešte váži viac ako moja osoba? 😀
No, trošku preháňam, tak 100krát viac?
K strachu sa pridáva pocit VINY a ten je aleee sviňa ťažká  😉.
PS: Nebojte sa, odtučňovacia kúra zbaviť sa tejto záťaže (zbytočných kíl navyše) VINY A STRACHU EXISTUJE 😉
U nás v GAI touto „odtučňovacou kúrou“ prešlo mnoho ľudí, sú ľahší a milovanejší 😉. Takže sa to dá!